Obchod na rohu

[Breanne Dionne]

Okej, nehrám za Bree teraz :D
*Zvonček nad dverami zacengal a do drevom obkladanej mietnosti vstúpila postaršia žena v plášti. V jednej ruke niesla akési malé krabice, z ktorých vytŕčala hnedá látka, v druhej zvierala drevenú podopierku, predchodkyňu modernej barle. V obchodíku, do ktorého vstúpila, bola tma ako v pivnici, no po tom, čo odložila krabičku na pult, to tam šikovne rozsvietila. Miestnosť zaliala žiara, podobná tej, ktorá teraz lemovala ulice mesta, v ktorom sa obchodík nachádzal.*

[Boy Keyboard]

Zvonček nad dverami zacengal druhý raz. V miestnosti sa rýchlosťou blesku objavil chlapec. Mal na sebe otrhané džínsy, akoby zo sedemdesiatych rokov a krátke červené tričko. Jeho blond vlasy silno odrážali svetlo. Poobzeral sa po miestnosti a s rukami vo vreckách sebavedomo a bez rozmýšľania vykročil vpred.

[Breanne Dionne]

*Aj napriek pokročilému veku jej sluch slúžil mimoriadne dobre, preto sa smerom k dverám otočila ešte skôr, než sa ozval zvonček. Kapucňa, ktorá jej doteraz pokrývala vlasy a vrhala tieň na tvár, náhle našla svoje miesto dakde na jej pleciach. Ukázala tak chlapcovi ženinu tvár- samá vráska, sem-tam bradavica a hypnotizujúce tmavomodré oči. Krívajúc prešla za pult, už-už otvárajúc ústa, aby sa spýtala starú známu otázku. *Želáte si?

//super Marek, len ešte hviezdičky :) //

[Boy Keyboard]

*Pri pohľade na starú ženu Boy zvraštil čelo. Od znechutenia len pomedzi zuby precedil:* Ďakujem, len sa tu trochu poobzerám. *Pomalým krokom prešiel k pultu, vybral ruky z vreciek a položil ich naň. Neustále si pri tom prezerajúc striedavo tovar a predavačku. Snažil sa využiť tú správnu chvíľu, aby nemusel odísť s dlhým nosom. Cítil sa dosť nervózny, nesvoj, akoby to robil po prvý raz. Akoby to tentoraz nemalo vyjsť. Po chvíli sa opäť premiestnil o pár krokov ďalej, pozorným okom pri tom stále sledoval svoje okolie. Vedel, že má iba jednu jedinú šancu, ak by ju premárnil, mohol by si rovno zájsť na Mŕtvy útes. Keď mal pocit, že nastala tá správna chvíľa, načiahol ruku smerom ku kase dúfajúc, že v nej zostalo ešte zopár drobných z predchádzajúceho dňa. Keď ich tam napokon našiel, vzal ich a rýchlo vložil do vrecka.*
//: Takto? :D ://

[Tom Z. Abreu]

*Pozorne si zákazníka prezrela. Na jej vkus bol až príliš svetlý a žiarivý. Nezapadal do scenérie pochybného obchodu v pochybnej uličke. Nervózne začala poklopávať dlhými, nažltnutými nechtami po drevenom pulte. Keď usúdila, že chlapec si tak skoro nič nevyberie, otočila sa mu chrbtom smerom k poličke, ktorá stála za pokladňou. Predstierajúc, že narovnáva zvláštne tvarované fľaštičky rôznych veľkostí a farieb, po celú dobu chlapca sledovala cez zrkadlo, ktoré bolo upevnené v hĺbke jednej z priečok. Keď bol jeho čin vykonaný, bolo na čase uskutočniť staré známe opatrenia. Nahla sa pod pult a z klietky vypustila čosi malé a biele. Následne sa rýchlo vystrela a chrapľavým hlasom spustila krik.* Myš, myš, myš mi ukradla cenný tovar!!!* nemotorne dupotala a pobehovala za pultom, zatiaľ čo myš sa strácala vo dverách vedúcich do skladu.* Mladý muž, rýchlo, chytte ju!* doprosovala sa mu s očami upretými na miznúce zviera.*

// áno :) dokelu, teraz mi svitlo, že cez zlé konto som písala :D už to nemením, no :D //

[Boy Keyboard]

*Boy zostal v rozpakoch. Nevedel, či okamžite vypadnúť a byť rád, že niečo má, alebo pomôcť starej žene. Po tom, ako sa nabalil návštevou tohto obchodu by si to koniec koncov zaslúžila. Rozhodol sa. Chvíľu tam stál a rozmýšľal, či je jeho rozhodnutie správne, no nakoniec usúdil, že áno. Urobil pomalý krok vpred.* Prepáčte, ale ja mám z myší strach! *povedal a v zdialil sa od myši a predstieral paniku. *